Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Mapové portály

Mapový portálInterakívna mapa

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 1 2 3

Foto

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Navigácia

Výber jazyka

  • Slovensky
  • English
  • Magyar

Obsah

Barón Alojz Medňanský

Barón Alojz Medňanský

Medzi významné osobnosti obce Rakovice je bezosporu potrebné zaradiť osobnosť baróna Alojza Medňanského. Pochádza z bohatej feudálnej rodiny Medňanských (podľa pôvodu z Medného, v Trenčianskej župe). Hoci jeho osobnosť je rozporuplná voči svojim poddaným, bol to predovšetkým feudál, ktorý ale dokázal svoj patriotizmus ku dedine kde žil. Cez svoje kontakty dokázal presadiť otvorenie poštovej stanice v Rakoviciach a tak zapísať túto dedinu do análov rozvoja poštovníctva, v tom čase v západnom Uhorsku dnes na Slovensku.
Podľa dostupných prameňov sa narodil 20. apríla 1784 v Priekope (dnes časť Martina) počas návštevy rodičov u príbuzných Révaiovcov. Detstvo prežil v Beckove pod vplyvom jeho deda Antona Medňanského, pretože jeho otec Ladislav zomrel keď mal Alojz 8 rokov.  Jeho matka bola urodzená žena Jozefína z rodu Esterháziovcov.
Najnižšie štúdia absolvoval na piaristickom gymnáziu v Trenčíne. Neskôr dokončil gymnaziálne štúdium vo Viedni. Potom odchádza do Bratislavy na tamojšiu Akadémiu na štúdium práv. Po ukončení štúdia na práve stáva sa koncipistom Uhorskej dvorskej kancelárie. Za manželku si berie mladú grófku Antóniu Schwarcenbergovú z českej vetvy Bolza. V krátkom čase sa stáva komorníkom jeho veličenstva Františka II. V r. 1810 mu zomiera manželka a on vystupuje zo štátnych služieb a uchyľuje sa do svojho kaštieľa v Rakoviciach. Neskôr sa druhý krát oženil s Agnešou Majlátovou dcérou štátneho ministra grófa Majláta a vstupuje do štátnych služieb. Jeho kariéra začala rásť a postupne sa stáva radcom Miestodržiteľskej rady, Uhorskej kancelárie. Roku 1838 c. k. tajným radcom a viceprezidentom Uhorskej komory a tiež v dočasnej funkcii kráľovského komisára. Bol tiež administrátorom Trenčianskej a od r. 1837 hlavným županom Nitrianskej stolice. V r. 1840 sa stáva predsedom študijnej komisie pri Miestodržiteľskej rade v Uhorsku a zároveň predsedom cenzorského zboru. To je pravdepodobne pre neho možnosť zabezpečiť zriadenie poštovej stanice v Rakoviciach.
Barón Medňanský bol aj literárne činný a ťažisko jeho tvorby spočíva v portrétoch historických osobností uhorských dejín  v dejinách hradov hlavne z územia dnešného Slovenska. Spoločne s jeho priateľom barónom Jozefom Hormayrom začal v r. 1820 vydávať „Príručnú knihu pre dejiny vlasti“ (Taschenbuch). Tento časopis mal, už podľa názvu možno tušiť, historicko-vlastivedný charakter a zahŕňal dejiny Rakúska, Čiech, Moravy a Uhorska. Postupne v ňom spracoval dejiny všetkých významnejších hradov v Uhorsku. Prevažná časť jeho historicko-vlastivedných prác sa viaže k slovenskému prostrediu.
Z jeho literárnych prác sú dnes najviac známe knihy „Rozprávky, povesti a legendy z uhorského dávnoveku“ a „ Malebná cesta dolu Váhom“.
Po smrti svojej manželky v r. 1810 sa vo svojom kaštieli v Rakoviciach venoval zlepšeniu poriadku na svojom majetku, ktorý sa mu javil zanedbaný. Venuje tiež pozornosť úrovni poľnohospodárstva v Uhorsku a snaží sa pozdvihnúť jeho úroveň poukázaním na nedostatky v tomto odvetví.
Ak sa pozrieme na jeho vzťah ku Slovákom, musíme povedať, že jeho pohľad bol vzťah feudála, statkára, teda zvýšenie úrovne života poddaných ho veľmi nezaujímali. Už od r. 1820 sa zaoberá vo svojich prácach, okrem historických štúdií, otázkami šírenia maďarčiny a maďarskej kultúry v celom Uhorsku. Napriek tomu jeho vzťah k národovcovi slovenského ľudu Jánovi Hollému bol veľký a keď vyhorela fara v Maduniciach, venoval barón Medňanský Hollému 25 ovcí ako dar na zmiernenie škody. Sprostredkoval mu tiež návštevy poľských slavistov A.Kucharského a A. Tomkoviča***. A na oplátku Hollý vždy venoval Medňanskému svoje básnické zbierky a keď bol barón v r. 1838 uvedený do funkcie hlavného župana v Nitre, napísal pre neho oslavnú báseň. Následne sa u M. Hamuljaka prihovára o zverejnenie ódy v časopise Zora a svoju prosbu ukončuje vetou „Zaslúží to ten pan, protože je znameňití Slovak“. Po úmrtí baróna sa tiež zúčastňuje na jeho pohrebe.
Barón Medňanský bol veľmi zodpovedný voči svojim povinnostiam, čo potvrdzuje aj jeho skon. Zomiera 17. júna 1844 v  Hlohovci, počas návratu, zo župného zasadnutia do Rakovíc. Pochovaný je spoločne s rodičmi Ladislavom Medňanským, Jozefínou rod. Esterháziovou a synmi Gejzom a Dionýzom  v rodinnej hrobke, v kostole vo Veselom.

-marcel pilka-