Povojnové roky

Medzi prvé úlohy, ktoré MNV riešil bolo osamostatnenie bce Rakovice, ktoré boli v roku 1943 pričlenené k obci Veselé. Rokovania trvali od mája do septembra 1945. Predseda MNV Rakovice Augustín Martiš argumentoval s faktami napríklad, že „obec Rakovice je tak finančne silná, že môže jestvovať ako samostatná obec a nepotrebuje žiadneho protektora“. K odlúčeniu Rakovíc od Veselého napokon prišlo a vývoj ukázal, že to bolo správne rozhodnutie.

Po roku 1945 sa tiež uvažovalo zriadiť v kaštieli domov pre prestárle osoby. Zároveň bola odvezená časť inventára kaštieľa a knižnica. V školskom roku 1949/1950 bola škola premenovaná na Poľnohospodársku technickú školu, odbor pestovateľ. V školskom roku 1954/1955 bola škola premiestnená do Nového Mesta nad Váhom. V kaštieli bola zriadená Poľnohospodárska majstrovská škola, odbor záhradnícky, ku ktorej bola pričlenená aj Poľnohospodárska učňovská škola vo Veselom. Už o rok škola zanikla. Školský majetok mal v tom čase výmeru 155 ha. V obci bolo zriadené Stredné odborné učilište poľnohospodárske, odbor záhradník.
Nerovnomerné rozloženie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy v obci bolo príčinou aj nedostatku pozemkov pre stavbu nových domov. Preto bola v roku 1945 určitá časť pozemkov bývalého veľkostatku Dr. Mórica Kornfelda rozparcelovaná. Ako prvé bolo pre zamestnancov majera na nových stavebných pozemkoch postavených 7 dvojbytových domov. V roku 1950 mali Rakovice 524 obyvateľov a 91 domov. Obec v tom čase žila intenzívnym kultúrnym životom. Žiaci Vyššej hospodárskej školy nacvičovali divadelné hry a venovali sa športu. Divadelné predstavenia sa hrávali v škole. Po skončení predstavenia sa javisko rozobralo.
Po víťazstve komunistov v Československu v roku 1948 začal život v obci načas upadať a stagnovať. Bolo to aj dôsledkom prijatej línie generálnej výstavby socializmu, keď mládež z dedín začala odchádzať za prácou do miest. Zaznamenal sa pokles poľnohospodárskej výroby a začali problémy s odovzdávaním kontingentu. V tom čase obec odovzdávala denne len 60 litrov mlieka. A niekedy neodovzdávala ani toto množstvo mlieka. Pre miestnu školu bola zakúpená premietačka a tak v priebehu roka 1949 sa premietlo v obci 20 filmov. Obec sporadicky navštevovalo aj putovné kino z Bratislavy. V roku 1951 sa v obci zriadilo stále kino.
Miestny národný výbor nemal v obci stálu miestnosť. Schôdze a zasadania MNV sa preto konali v miestnom hostinci. Hostinec Na Svitkovci a obchod boli neskoršie zrušené. Slúžili ako predajňa mäsa a súkromné byty. V roku 1952 bol daný návrh na založenie celo obecného JRD, ktoré malo mať 12 členov. Návrh na založenie JRD ONV Piešťany zamietlo a prípravný výbor bol rozpustený. Menšinové JRD bolo v obci založené na ustanovujúcej schôdzi 9. septembra 1954. Založeniu JRD v obci predchádzala menová reforma, pri ktorej nikto z obce nemenil väčší obnos peňazí a pasívny odpor roľníkov proti dvojiciam agitujúcim do JRD. Roľníci napríklad chodili skoro spať, zamykali dvor, na chodník občas natiahli drôt.
Celo obecné JRD bolo v obci ustanovené v roku 1957. V tom čase mechanizácia plno prenikla aj do poľnohospodárstva. V roku 1956 sa v Rakoviciach zo stodôl a mlatov naposledy ozýval zvuk cepov. V roku 1975 sa JRD Rakovice, Dubovany a Veselé zlúčili do jednotného družstva E. Thälmanna so sídlom vo Veselom. Prepojenie obce z okolitým svetom zlepšilo vybudovanie železničnej trate – odbočky z Trebatíc. O prepojení Rakovíc železničnou traťou sa uvažovalo už v roku 1907 v smere Trnava – Chtelnica – Rakovice. Od 6. mája 1951 bola do obce zavedená aj autobusová doprava.
V roku 1952 bola v obci zriadená materská škola, do ktorej sa prihlásilo 22 detí. Učiteľkou v materskej škole bola Marta Hochelová. Pre nezáujem obyvateľov nemala materská škola v obci dlhé trvanie, skoro zanikla a zariadenie bolo prevezené do Pobedíma. V roku 1955 dedinská mládež brigádou upravila priestor pred kinom, školský park a dvor. V tom istom roku vypukol v kaštieli požiar, ktorý zničil strechu a niekoľko stromov v parku. V minulom storočí nebola v Rakoviciach základná škola. Žiaci navštevovali rímskokatolícku školu vo Veselom, ktorá sa spomína už začiatkom 18. storočia. V roku 1908 si Rakovice vybudovali vlastnú školu, v ktorej bol aj byt pre učiteľa. Dňa 1. septembra 1960 bola v obci daná do užívania nová Základná osemročná škola vybudovaná nákladom 1 700 000 Kčs. O potrebe novej školy v obci hovorí aj fakt, že v roku 1964 školu navštevovalo 248 žiakov. V roku 1966 navštevovalo školu už 300 žiakov. Nová škola priniesla oživenie kultúrneho života v obci. Organizovali sa rôzne oslavy a žiaci nacvičovali divadelné hry. Činnosť obci vyvíjal aj divadelný krúžok.
V roku 1961 sa v obci realizovala výstavba šesťbytovej jednotky pre učiteľov. V rámci investičných akcií bol v obci vybudovaný obchod a pohostinstvo. Investorom stavby dokončenej v roku 1961 bola Jednota Trnava. V roku 1962 bola v obci zriadená zubná ambulancia, holičstvo a opravovňa obuvi. Okolo ihriska a starého cintorína bolo vysadených 200 topoľov. V roku 1961 mala obec 475 obyvateľov a 108 domov. Vo volebnom období 1964 – 1975 sa v obci rozšírila a zrekonštruovala elektrická sieť a verejné osvetlenie. Uskutočnila sa výstavba domu smútku a ďalšej školskej šesťbytovej jednotky. Rozvíjala sa individuálna bytový výstavba. Pokračovalo sa aj vo výstavbe kolkárne. V obci bola znovuzriadená materská škola. Nemala však celodennú prevádzku so stravovaním. Medzi negatívne udalosti, ktoré v tom čase postihli obec patrí zrušenie železničnej dopravy, zrušenie železničnej trate a zrušenie prevádzky miestneho kina. V roku 1973 sa zlúčil poľovnícky revír Rakovice a Veselé a vytvorilo sa Poľovnícke združenie Dolinka so sídlom vo Veselom.
V roku 1970 mala obec 475 obyvateľov a 125 domov. V roku 1975 bol v obci založený Slovenský zväz žien. Dal sa vypracovať projekt výstavby materskej školy. V nasledujúcom roku sa v obci uskutočnila rekonštrukcia ciest a celková úprava vzhľadu obce. Zlúčené JRD so sídlom vo Veselom obhospodarovalo v roku 1977 spolu 2200 ha poľnohospodárskej pôdy. JRD malo ročnú produkciu 37 miliónov Kčs. K majeru – farme Rakovický háj, na ktorej hospodárili štátne majetky patrilo 190 ha pôdy. Farma sa špecializovala na chov ošípaných.
V obci pôsobil Zbor pre občianske záležitosti, Osvetová beseda a zložky Národného frontu. Aj napriek tomu, že v minulosti bola obec zaradená ako nestrediskové sídlo formou výnimiek rady ONV sa v 80-tich rokoch v obci rozmáhala individuálna bytová výstavba. V obci bola vybudovaná materská škola, dom smútku, oplotenie cintorína, úprava ciest na cintoríne a vybudovaný rozvod vody. Pri základnej škole bola v akcii „Z“ postavená telocvičňa. Základná škola, ktorú navštevujú i žiaci z Veselého a Boroviec vlastní športový areál, pozostávajúci z volejbalového a hádzanárskeho ihriska, tenisové kurty a bežeckú dráhu. Obec má vybudované futbalové ihrisko, krytú dvojdráhovú kolkáreň s posilňovňou. V celej obci bola rekonštruovaná elektrická sieť, vybudovaný celo obecný vodovod a položené nové koberce na všetkých miestnych komunikáciách.
V roku 1995 bola prevedená plynofikácia obce. Akcia patrila medzi najväčšiu a finančne najnáročnejšiu. Prípojky plynu boli vybudované pre všetkých občanov, ktorí prejavili záujem. Na plyn sú napojené aj všetky väčšie kotolne.
Spolu s firmou VTR Bratislava financovala obec pokladanie miestnych telefónnych káblov a celo obecný televízny káblový rozvod. Vykonala sa rekonštrukcia miestneho kaštieľa, v ktorom sídli ZSŠP. Ubytovanie žiakom poskytuje moderný internát – domov mládeže pri ZSŠP.   V obci sú dve súkromné predajne potravín a pohostinstvo.