Obec Rakovice
Obec Rakovice
Obec Rakovice
Obec Rakovice
oficiálna stránka obce

Vážení návštevníci, vítame Vás na internetovej stránke obce Rakovice, na ktorej by sme Vám chceli predstaviť našu obec od samosprávy a riadenia obce, prezentácie školských zariadení, organizácií a firiem, kultúrno - spoločenský život občanov, športové aktivity a duchovný život v obci Rakovice.

Stredovek a novovek

Obec počas stredoveku a novoveku

Koncom 13. storočia bola na juhozápadnom Slovensku značne narušená majetková držba, čo súviselo so smrťou Ondreja III., ktorým vymrel v Uhorsku vládnuci rod Arpádovcov. V krajine nastalo obdobie vlády veľmožov – Oligarchov, medzi ktorých patril Matúš Čák Trenčiansky a Omodej z rodu Aba, ktorí ovládali územie Slovenska. Majetky si Matúš Čák privlastňoval na úkor drobnej šľachty, cirkvi a kráľa. V rokoch 1311 – 1312 bol na vrchole moci. Používal titul knieža (princeps) ovládal 14 stolíc a vyše 50 hradov. Po jeho smrti v roku 1321 kráľ Karol Róbert z Anjou skonfiškoval jeho majetky a tým značne posilnil kráľovskú držbu pôdy narušenú rôznymi donáciami po tatárskom vpáde do Uhorska v rokoch 1241 – 1242.

1
1
1
Erb rodu Medňanský 
19. stol.  
Dr.Móric Korfeld
Autor: scan Daloš
Erb rodu Révai - 18.stol.Autor: scan Daloš

Rakovice a okolité obce, ktoré boli dovtedy súčasťou „zeme Matúšovej“ sa stali súčasťou hradného panstva Čachtice, ktoré bolo kráľovským majetkom – possessio regalis. Termín possessio znamenal predovšetkým majetok, a to nielen nehnuteľný pozemkový majetok, ale i jeho hnuteľné príslušenstvo (služobníctvo, dobytok, náradie a pod.). O Rakoviciach nepoznáme z tohto obdobia písomné správy. Dedina ako dokladajú sporadické archeologické nálezy ako sídelná jednotka nezanikla. Obyvatelia sa tak ako v ďalších okolitých obciach v minulosti venovali prevažne poľnohospodárskej výrobe. K väčšiemu hospodárskemu rozmachu obce v tomto ani v nasledujúcich obdobiach nedošlo. Rakovice boli malou obcou, centrá obchodu a remesiel v priebehu 14. storočia nadväzovali často na staršiu tradíciu a rozhodujúca bola aj výhodnejšia geografická poloha obce.
Smrťou Ctibora III. V roku 1434 rod vymrel po meči. Jeho dcéra Katarína vydatá od roku 1437 za Pavla Bánfiho získala iba právo na hrad Beckov, niektoré obce, resp. majetkové podiely v obciach. V daňovom registri Nitrianskej župy z roku 1452 vystupujú Rakovice pod názvom Rakowicz.
Potomkovia Pavla Bánfiho vlastnili majetok v Rakoviciach ešte v 16. storočí. Po meči rod vymrel v roku 1569. Sobášmi s Bánfiovcami získavali majetkové podiely v obci aj ďalšie zemianske rody. V roku 1557 sa v obci uvádzajú majetkové podiely Očkaiovcov a ďalších zemanov.
V roku 1533 sa Rakovice, ktoré vystupujú pod názvom Rakovitz spomínajú ako kuriálna obec. Väčšina majetkov v obci bola v rukách miestnych zemanov.
V roku 1549 zdanili v Rakoviciach 8 port. Nízky počet port v obci, ale aj v dedinách juhozápadného Slovenska mal pôvod v vpáde osmanského vojska vedeného begom Mehmedom v roku 1530. Po tomto vpáde ostalo na niektorých miestach Slovenska len 15 – 20% pôvodného obyvateľstva. V Nitrianskej a Bratislavskej župe bolo vyplienených 3000 usadlostí.
Pod portou sa v minulosti rozumel sedliacky dvor s bránou, cez ktorú prejde voz so záprahom. V 17. storočí sa do porty počítali 4 poddaní s dvoj záprahom alebo 8 s jedno záprahom alebo 16, ktorí záprah nevlastnili. Dane v obci neplatil richtár, panskí služobníci, na určitú dobu vyhorelci a obyvatelia, ktorých majetok bol menší ako 10 zlatých.
Po celú dobu feudalizmu až do zrušenia poddanstva v roku 1848 existovali pre poddaných povinnosti odvádzať poddanské dávky. Na sneme z roku 1514 sa tzv. poddanské dávky stanovili napríklad za každý mesiac jednu sliepku, ročne dve husi a za každých desať usadlostí jedného brava. Práca na panskom sa stanovila na jeden deň do týždňa. V 17. storočí táto povinnosť často predstavovalo už tri až štyri dni do týždňa. Okrem povinností voči zemepánovi a cirkvi platili poddaní aj štátnu daň a vedľajšie dane.
V 16. storočí používali Rakovice lokálnu mieru na sypaniny – mericu, ktorá mala v roku 1551 obsah 32 litrov. Pre porovnanie môžeme uviesť, že 62, prípadne 154 tunajších meríc sa rovná 48, prípadne 122 trenčianskym štvrtniam. Jednalo sa o mieru s obsahom 1 1/5 trnavskej merice. V súpise príjmov ostrihomského arcibiskupstva z rokov 1571 – 1573 vystupujú Rakovice pod názvom Rakowicza. Spolu s Veselým platili poplatok 40 florénov.
Z cirkevného hľadiska patrili Rakovice, Ťapkové ako filiálky do obvodu rímskokatolíckej fary vo Veselom. Kostol sa vo Veselom spomína až v roku 1560.
Od 16. storočia sa v Rakoviciach spomínajú aj evanjelici. Úplná odluka od rímskokatolíckej cirkvi a vytvorenie samostatnej evanjelickej cirkvi sa zavŕšilo na žilinskej synode v roku 1610 a na spišsko-podhradskej synode v roku 1614. Prihlásenie sa k reformácii bolo výhodné hlavne pre šľachtu, ktorá si prestala plniť patronátne povinnosti a svoje majetky rozširovala o cirkevné majetky. Ako filiálka Rakovice patrili do Veselého, kde sa už v roku 1592 spomína evanjelický kňaz Mikuláš Chymrénus. Evanjelická farnosť vo Veselom, ktorá cirkevno – administratívne patrila do čachtického seniorátu zanikla v roku 1660, keď majiteľ panstva František Nádašdy konvertoval (prestúpil) na rímskokatolícku vieru.
Židia sa v Rakoviciach spomínajú v 18. storočí. Na juhozápadné Slovensko sa dostali migráciou z Čiech a Moravy. Väčší počet židov sa v obci usadil v 19. storočí. Sú vedení v matrikách židovskej náboženskej obce vo Vrbovom a vo Veľkých Kostoľanoch. V roku 1576 sa v Rakoviciach uvádza 6 sedliackych port, 6 želiarskych port a 3 spustošené porty.
V roku 1610 sa v Rakoviciach uvádza 1 ½ sedliackej porty a l želiarska porta. V roku 1623 sa v Rakoviciach objavuje ďalšia zemianska rodina Horeckých pochádzajúca z Moravy. Gabriel Horecký si zobral za manželku Katarínu Ecsy pokrvnú príbuznú rodu Bánfi, majiteľov Rakovíc v 16. storočí. V prvej polovici 18. storočia mali majetky v obci aj Peštvármedeiovci a Révaiovci. Za generála Jozefa Peštvármedeia de Nemuď – zomrel v Rakoviciach 16. júna 1743, bola vydatá Rozália Révaiová. Jej dcéra Barbora sa v roku 1761 vydala za baróna Floriána Horeckého. Rozália Révaiová sa po smrti svojho manžela vydala v roku 1744 za plukovníka Samuela Beňovského. Z tohto manželstva sa narodilo niekoľko detí medzi nimi aj Móric Augustín Beňovský. Medzi majiteľov Rakovíc v priebehu času patrila aj rodina Nádašdy a Adam Baťáni.
V rokoch 1750 – 1751 platili Rakovice krajinskú daň 464 florénov a 3 grajciare, domovú daň platili 137 florénov a 30 grajciarov. V rokoch 1751 – 1752 platili krajinskú daň 442 florénov a 58 grajciarov, domovú daň platili 82 florénov a 1 grajciar. V rokoch 1752 – 1753 platili krajinskú daň 439 florénov a 41 grajciarov, domovú daň platili 49 florénov a 13 grajciarov.
V roku 1715 mali Rakovice 25 sedliackych usadlostí a 12 želiarskych usadlostí. Dôležitým prameňom pre poznanie hospodárskych pomerov v Rakoviciach v polovici 18. storočia je súpis obyvateľov Nitrianskej župy z roku 1753. Súpis zostavili kráľovský komisári Jozef Karol Zbiško, Andrej Móric, František Csapodi a Ladislav Balog. Podnetom k vypracovaniu súpisu bola snaha zistiť držbu pozemkového majetku nešľachtického obyvateľstva, ktoré ako jediné odvádzalo daň z pôdy. Takto získané finančné prostriedky boli základným zdrojom štátnych príjmov.
V obci bolo usadených 57 rodín, ktoré vlastnili 14 kráv, 4 jalovice, 14 juncov, 26 koní, 38 kusov oviec a kôz, 89 ošípaných a 2 pláty včiel. V roku 1787 mali Rakovice 337 obyvateľov a 57 domov. Domy sa stavali z nepálených tehál alebo nabíjanice, dvory boli ohradené. Z roku 1798 sa zachoval súpis koní v Rakoviciach, ktoré pre potreby armády zostavil komisár A. A. Fridecký z Koplotoviec.
Začiatkom 19. storočia uskutočnili Medňanskovci – majitelia kaštieľa a majetkov v obci v areáli kaštieľa rôzne zmeny. Záhrada rozprestierajúca sa okolo kaštieľa bola prebudovaná na anglický park, v ktorom sa neskoršie vykopal rybník. Zbúrané boli staré hospodárske budovy a za cestou vybudované nové.
Správcom kaštieľa a majetku v Rakoviciach bol začiatkom 19. storočia Chorvát M. Skorzebén. Majiteľmi boli barón Alojz Medňanský a neskoršie jeho syn Dionýz Medňanský. Na sociálnom postavení obyvateľov a na rozvoji obce sa toho veľa nezmenilo. Reformy, ktoré v Uhorsku prebiehali od polovice 18. storočia až do roku 1848 mali malý úspech. Šľachta nebola ochotná vzdať sa svojich privilégií a tak daňové povinnosti neúmerne zaťažovali len poddaných.
Celo krajinský - dikálny súpis z roku 1828 zaznamenal v Rakoviciach 366 obyvateľov a 53 domov. Na jeden dom v priemere pripadalo 5,2 obyvateľa. V priebehu druhej polovice 19. storočia používala obec názov Rakovic, Rakovicz, Rakowetz. Až do roku 1918 používala obec úradný pomaďarčený názov Rákfalu.
Založenie pošty v Rakoviciach sa v staršej literatúre pripisuje barónovi Dionýzovi Medňanskému. Malo sa tak stať v roku 1854. Pošta je však staršia, čo dokladajú poštové dvoj pečiatky s časovým údajom z roku 1847 a riadkové pečiatky bez časového údaju z roku 1846. V roku 1950 poštový úrad presídlil do Veselého. Budova dostavníkovej pošty v Rakoviciach pochádza z 1. polovice 19. storočia. Jej klasicistická fasáda bola zničená úpravou. Dostavníková pošta v obci existovala pravdepodobne už v druhej polovici 18. storočia.
V roku 1856 uskutočnil Dionýz Medňanský klasicistickú prestavbu kaštieľa pričom sa venoval aj úprave anglického parku.
V 70-tich rokoch 19. storočia sa v obci uskutočnila komasácia. Po komasácii sa názvy polôh (honov) v chotári Rakovíc nemenili. V roku 1890 sa na panstve v Rakoviciach zmenili vlastnícke pomery. Kaštieľ a majetky v obci Dionýz Medňanský predal Žigmundovi Kornfeldovi. Predal mu aj majetky vo Veselom.
Národnostnú situáciu v Rakoviciach na začiatku 20. storočia dokladajú štatistické údaje z roku 1900. Za Slovákov sa v obci hlásilo 94,9 % obyvateľov.   K maďarskej národnosti sa aj v Rakoviciach prihlásili panskí úradníci, „uvedomelí“ maďaróni a hlavne židia.
V roku 1908 si obec vybudovala vlastnú školu a žiaci tak neboli nútení navštevovať beztak preplnenú školu vo Veselom. V škole bol aj byt pre učiteľa.
Obyvatelia obce sa aj naďalej venovali poľnohospodárstvu. Vlastnili však málo poľnohospodárskej pôdy a tak boli nútení pracovať na miestnom Kornfeldovom veľkostatku alebo odchádzať za prácou často aj do cudziny.

Obec

Facebook

Mapové portály

Mapový portálInterakívna mapa

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:5
DNES:138
TÝŽDEŇ:344
CELKOM:1287392

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2
1
3
4 5 6 7 8 9 10
1
11 12 13 14
1
15 16 17
1
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Mobilná aplikácia

V-obraze

Sledujte informácie z nášho webu na svojich inteligentných telefónoch. Využívajte našu novú mobilnú aplikáciu - V OBRAZE.

Sociálne siete

Mobilné aplikácie V OBRAZE

Prináša prehľad aktualít z webu obce. Občania sú informovaní o novo vložených správach a upozorneniach, dozvedia sa včas o organizovaných akciách, môžu si pozrieť fotografie alebo dokumenty vyvesené
na úradnej tabuli.

  • Google Play
  • App Store