Vojnové obdobie

Obec v rokoch 1918 - 1945  

Po skončení 1. svetovej vojny sa dňa 28. októbra 1918 zišiel v Prahe Český národný výbor,ktorý vydal zákon o zriadení samostatného česko-slovenského štátu. Na Slovensku „Deklaráciu slovenského národa“, ktorou sa Slovensko pripojilo k česko-slovenskému štátu odhlasovali politickí činitelia, ktorí sa na pozvanie Slovenskej národnej rady zišli v Turčianskom Sv. Martine 30. októbra 1918.
Neistá politická situácia a nahromadená bieda vojnových rokov vyústila na mnohých miestach Slovenska do nepokojov a rabovačiek. V Rakoviciach začala rabovačka 4.novembra. V obci vyrabovali kaštieľ, byt správcu veľkostatku Rotha a obchod a hostinec žida Reissa. V prvej svetovej vojne padlo 15 obyvateľov Rakovíc. Ich mená sú zvečnené na pomníku padlých vojakov v prvej svetovej vojne postavenom vo Veselom pri rímskokatolíckom kostole.

V roku 1920 vystupuje obec pod názvom Rakovice. V roku 1921 mala obec 476 obyvateľov a 78 domov. V tomto roku sa v Rakoviciach v roľníckej rodine narodil neskorší biskup Mons. Peter Dubovský SJ.

Ani Rakovice neobišiel proces vysťahovalectva, ktorý na Slovensku začal v roku 1920. Rakovice boli poľnohospodárskou obcou. Najväčším vlastníkom poľnohospodárskej pôdy v obci bol Kornfeldov veľkostatok. Omnoho menšiu výmeru poľnohospodárskej pôdy mali drobní roľníci – gazdovia. Túto situáciu nevyriešila ani komasácia ani čiastočná parcelácia. Časť obyvateľov preto bola nútená odchádzať za prácou do Rakúska, Francúzska a Ameriky. Nespokojnosť, spory o mzdy a pracovné podmienky vyústili už v rokoch 1920 – 1921 na veľkostatku v Rakoviciach do štrajkov poľnohospodárskych robotníkov – deputátnikov. Neskoršie sa v sociálnej otázke v Rakoviciach angažovala aj Komunistická strana Slovenska. Napríklad 11. novembra 1925 bolo usporiadané verejné zhromaždenie komunistickej a sociálno-demokratickej strany v Dolnom Lopašove, Veľkých Kostoľanoch, Rakoviciach, Borovciach a v ďalších obciach okresu Piešťany.
Komunistická strana dňa 25. decembra 1928 usporiadala v obci verejné zhromaždenie. Jeho témou bola politická a hospodárska situácia a voľby.
V roku 1929 štrajkovali poľnohospodársky robotníci v Rakoviciach, vo dvore „Háj“. Štrajk sa postupne rozšíril po celom obvode okresu Piešťany. Pred rokom 1929 existoval v obci spolok Sv. Vojtecha. Spolok vydával podielovú literatúru – beletriu, kalendáre v slovenskej reči, nábožensky zamerané.
V roku 1930 mala obec 495 obyvateľov a 87 domov. Domy v obci boli aj naďalej kryté prevažne slamou čo bolo príčinou požiarov.
Potreba ochrany pred požiarmi, ale aj živelnými pohromami si v roku 1931 vyžiadala založiť v obci Dobrovoľný hasičský zbor. Prvým veliteľom zboru v obci bol Viktor Urbanovský. Zbor mal 16 členov a vlastnil ručnú striekačku. Výzbroj a hasičskú striekačku zboru daroval majiteľ veľkostatku Dr. Móric Kornfeld. Hasičská zbrojnica stála v obci od roku 1910. Možno predpokladať, že hasičský zbor má v obci dlhšiu tradíciu. Novšia hasičská zbrojnica pochádza z roku 1988. dnes má zbor vo výzbroji hasičskú striekačku DS-16.
V rokoch 1935 – 1936 bola v obci zavedená elektrina. Mnohí občania boli proti „...že zabiť sa nedajú a im stačí petrolej“.
Obec si aj naďalej zachovala poľnohospodársky charakter. Veľkostatok Dr. Mórica Kornfelda v obci bol arizovaný. Jeho správcom a účtovníkom bol Ernest Lichtenštein. Starostom obce bol od roku 1940 roľník Cyril Drobný. V roku 1941 boli na veľkostatku umiestnení kolonisti. Vyhláškou Ministerstva vnútra z 10. augusta 1943 boli k obci Veselé pripojené obce Ťapkové a Rakovice. Nariadenie bolo v roku 1945 zrušené. Od roku 1892 patrili Rakovice do obvodného notárskeho úradu vo Veselom. V archívnom fonde obvodného notárskeho úradu sa z rokov 1906 – 1909 zachovali obecné zápisnice, z rokov 1923 – 1942 záverečné účty a z rokov 1925 – 1944 účtovné knihy a denníky obce.
Podľa zákona č. 55/1926 Zb. začal činnosť okresný súd v Piešťanoch. Z obvodu okresného súdu v Hlohovci sa vyčlenila do obvodu časť obcí medzi nimi aj Rakovice.