Kaštieľ

     Súčasťou intravilánu Rakovíc je aj kaštieľ postavený na severnom okraji obce v rozsiahlom /6,5 ha/ anglickom parku. Ku kaštieľu patrili aj hospodárske budovy postavené v rokoch 1821 – 1822 za cestou. Staršie hospodárske budovy, ktoré stali v areáli kaštieľa boli zbúrané.Pôvodne renesančný kaštieľ sa v písomných prameňoch spomína v roku 1675. V druhej polovici 19. storočia /1856 – 1858/ dal kaštieľ jeho majiteľ barón Dionýz Medňanský klasicisticky prestavať. Prestavbami prešiel kaštieľ aj koncom 19. storočia. Po požiari v roku 1954 bola na kaštieli opravená strecha, upravené fasády a vymenené okná. Stavebnými úpravami prešiel kaštieľ aj v rokoch 1995 – 1998.     Je pravdepodobné, že na mieste terajšieho kaštieľa stála staršia stavba – kúria, ktorej stopy sa zistili pri stavebných úpravách v polovici 19. storočia. Za súčasť staršej stavby považoval Dionýz Medňanský, ktorý nálezy v roku 1905 publikoval, veľkú pivnicu a domácu kaplnku s polygonálnou apsidou, ktorá bola v roku 1857 zbúraná. V pivnici malo panstvo ešte v roku 1811 uložených 120 okovov vína /1 okov = 54,3 litra/.
Do zbierok Maďarského národného múzea v Budapešti Dionýz Medňanský daroval dve nájdené tehly so značkou v tvare skrížených Mečov. Nálezy spájal s romantickou víziou rytierskeho rádu templárov alebo johanitov. Dával ich podobne, ako neskôr Pavol jedlička, do súvisu s ruinami kostolnej lode pochádzajúcej z druhej polovice 14. storočia z lokality „Starý kláštor“ v Piešťanoch. Je možné, že johanitská komenda mohla mať nejaké majetky aj v Rakoviciach.
V kanonickej vizitácii rímskokatolíckej fary vo Veselom z roku 1788 sa v domácej kaplnke v rakovickom kaštieli /v tom čase patril grófovi Jánovi Boťánimu/ spomína drevený maľovaný oltár s obrazom Panny Márie matky Bolestnej. Oltár dal vyhotoviť predchádzajúci majiteľ kaštieľa Florián Horecký. Kaplnka mala sankustník, v ktorom boli umiestnené dva zvony.
Súčasťou interiéru kaštieľa bola ja knižnica, ktorá podľa inventára Arnolda Ipolyho z rokov 1846 – 1847 mala 5610 zväzkov. Knižnica, ktorej zakladateľom bol Alojz Medňanský, obsahovala knihy antických autorov, teologickú, právnickú, historickú, geografickú a hospodársku literatúru, encyklopédie, schémytizmy, časopisy, noviny a ď. Súčasťou knižnice bol aj archív, v ktorom boli uložené rukopisy notícií uhorských stolíc od polyhistora Matej Bela /1684 – 1749/, staršie archívne listiny z pozostalosti kráľovského archivára Adama Rajčániho a odpisy listín. Zbierku 3000 kusov odtlačkov pečatí nalepených na listoch papiera a uloženú v archíve daroval Dionýz Medňanský Maďarskému národnému archívu v Budapešti. Súčasťou knižnice bol aj herbár, zbierka drevín spracovaných do podoby kníh, mapy, plány a veduty.
Z popisu interiéru kaštieľa od Pavla jedličku sa dozvedáme, že tam boli aj dva sklenené pokále. Jeden s erbom Kataríny Zrínskej datovaný rokom 1585, druhý s erbom Gašpara Ilešháziho datovaný rokom 1641. Ďalej spomína maľované obrazy – portréty vicebána Slavónie Gašpara Oregóczyho, Ladislava Révaia z roku 1645 a detské portréty. V historickej zbierke Balneologického múzea v Piešťanoch sa nachádza obraz, olejomaľba Svadba Galilejskej. Ide o zmenšenú kópiu namaľovanú v druhej polovici 19. storočia podľa originálneho obrazu Paola Veronesseho. Kópia obrazu bola pôvodne súčasťou zariadenia kaštieľa v Rakoviciach.      
V roku 1890 Dionýz Medňanský kaštieľ a majetky v obci predal Žigmundovi Kornfeldovi. Jeho syn Dr. Móric kornfeld si v kaštieli v Rakoviciach urobil letné sídlo, kde prichádzal z Budapešti len na určitú dobu roka.
V roku 1918 bol kaštieľ vyrabovaný, pričom sa rozkradla a zničila časť inventára kaštieľa a to hlavne zbierka majoliky a japonského a čínskeho porcelánu. Podobný osud postihol kaštieľ aj po prechode frontu v roku 1945.
Počas prvej Slovenskej republiky bol kaštieľ a veľkostatok, ktoré vlastnil Dr. Móric Kornfeld arizované. Pred prechodom frontu bývali v kaštieli evakuované rodiny.