Obec Rakovice
Obec Rakovice
Obec Rakovice
Obec Rakovice
oficiálna stránka obce

Vážení návštevníci, vítame Vás na internetovej stránke obce Rakovice, na ktorej by sme Vám chceli predstaviť našu obec od samosprávy a riadenia obce, prezentácie školských zariadení, organizácií a firiem, kultúrno - spoločenský život občanov, športové aktivity a duchovný život v obci Rakovice.

Osídlovanie

Oblasť Trnavskej pahorkatiny patrila od praveku medzi najosídlenejšie oblasti Slovenska.

Praveké sídliská sa koncentrovali na pravobrežnej terase potoka Dudváh, v údoliach potokov rozčleňujúcich oblasť, na svahoch a v údoliach pohoria Malých Karpát. Mnohé obce nachádzajúce sa v tomto priestore majú zachovanú kontinuitu osídlenia od praveku až po súčasnosť. Priamo z chotára Rakovíc nepoznáme zatiaľ osídlenie zo staršej doby kamennej – paleolitu. Z okolia obce poznáme mladopaleolitické nálezy napríklad z Dolného Lopašova a Vrbového. Zo sprašového profilu, dnes už zaniknutej tehelne vo Veľkých Kostoľanoch, poznáme nález uhlíkov interštadiálneho pôvodu. Nálezy pleistocénnej fauny pochádzajú napríklad z Boroviec /mamut/, Krakovian – Stráží /mamut/ a Vrbového /medveď jaskynný, nosorožec srstnatý, sob a ď./.
Najstaršie osídlenie chotára Rakovíc poznáme z mladšej doby kamennej – neolitu /5000– 3000 rokov pred n.l./ a zo záveru mladšej doby kamennej – enolitu /3000 – 2000 rokov pred n.l./.
V mladšej dobe kamennej na rozdiel od staršej doby kamennej bol lov a zber len doplnkovým zdrojom potravín. Človek začal viesť usadlý spôsob života v osadách. Venoval sa poľnohospodárstvu a chovu zdomácnelých zvierat /ovca, koza, ošípaná, hovädzí dobytok a ď./. Vznikla výroba keramiky – hrnčiarstvo, výroba textílií a popri štiepanej industrie aj výroba brúsených kamenných nástrojov.
Najstaršie zistené osídlenie v chotári Rakovíc patrí kultúre s lineárnou keramikou, ktorá sa na začiatku mladšej doby kamennej – neolitu rozšírila zo stredného Podunajska do ostatnej Európy. Pre tvorcov kultúry s lineárnou keramikou sú typické keramické tvary ako misy, polguľovité nádoby a nádoby s hrdlom. Výzdoba nádob sa v jednotlivých fázach menila, pozostávala zo zväzkov rýh s jamkami, meandrovitého vzoru, plastických výčnelkov a ď.
Osada kultúry zo strednej fázy mladšej lineárnej keramiky /cca 4500 rokov pred n.l./ sa rozprestieral južne od polohy Rakovický háj na mieste výstavby skládky odpadov 3. etapa. Objekty 1/2003 a 2/2003 sa vyrysovali ako čierne škvrny na odhumusovanej ploche. V zásype objektu 1/2003 sa našla pomerne bohatá kultúrna výplň – miska, črepy keramiky, praslen a zvieracie kosti. Objekty možno klasifikovať ako sídliskové objekty bez bližšieho určenia. Osídlenie v tejto časti Trnavskej pahorkatiny dokladajú aj nálezy kultúry s lineárnou keramikou v obci Borovce, Krakovany, Trebatice, Veľké Kostoľany, Veselé a ď.
Ďalšie osídlenie v chotári Rakovíc pochádza z obdobia lengyelskej kultúry /cca 3500 rokov pred n.l./. Vlastná lengyelská kultúra sa na Slovensku delí na štyri stupne. Osadu v Rakoviciach reprezentuje skupina Pečeňady /Lengyel II./. Lengyelská kultúra sa na územie Slovenska rozšírila z juhovýchodnej a strednej Európy. Osada sa v chotári Rakovíc rozprestierala v priestore dnes už zaniknutej tehelne. Výplň sídliskových a zásobných jám tvorila popolovitá hlina, črepy keramiky, zvieracie kosti a úštepová industria zhotovená z rádiolaritu. Výber keramiky dokladajú črepy zdobené polguľovitými výčnelkami z hrncovitých nádob a mís.
Z obdobia badenskej kultúry /cca 2500 rokov pred n.l./, ktorá na Slovensku prestavuje najhustejšie eneolitické osídlenie pochádza z priestoru zaniknutej tehelne niekoľko črepov zdobených charakteristickou kanelúrou. Badenskú kultúru dokladajú v okolí Rakovíc nálezy v obci Borovce, Dolný Lopašov, Krakovany, Trebatice, Veľké Kostoľany a ď.
Objekty – sídliskové jamy zo staršej doby bronzovej – maďarovská kultúra /1600 rokov pred n.l./ boli zistené pri výkope základov hospodárskych budov v areáli miestneho poľnohospodárskeho družstva. V objektoch sa našli črepy keramiky zo šálok, amfor a zásobníc hrncového tvaru. Je pravdepodobné, že zistená osada patrila k hospodárskemu zázemiu opevnenej osady maďarovskej kultúry vo Veselom. Maďarovská kultúra pomenovaná podľa eponymého náleziska v Maďarovciach /dnes Santovka – Malinovec/ patrila medzi najvýznamnejšie domáce kultúry doby bronzovej.
Z obdobia neskorej doby bronzovej /1300 – 700 rokov pred n.l./ pochádza z neznámej polohy v obci nález dvojuchej amfory /výška 11,0 cm/ s nevýrazným hrdlom, dvojkónickým telom a rovným dnom. Nádoba bola súčasťou inventára žiarového hrobu lužickej kultúry severných popolnicových polí. Žiarové pohrebisko lužickej kultúry sa v okolí obce zistilo napríklad v Krakovanoch. Lužická kultúra sa na Slovensku formovala na staršom domácom kultúrnom podloží a v jej priebehu dochádzalo k masovému využívaniu bronzu.
Pri kopaní základov v intraviláne obce na pozemku p. Bernáta sa zistili keramické črepy /fragmenty misky/ pochádzajúce zo staršej doby železnej /700 – 450 rokov pred n.l./. Toto obdobie bolo v znamení nástupu železnej netalurgie a na juhozápadnom Slovensku sa kryje s civilizačným okruhom východalpskej halštatskej kultúry.
Osídlenie datované do mladšej doby železnej sa zistilo v polohe Rakovický háj na mieste výstavby skládky 1. etapa. Priamo na mieste tzv. Waldhofovho majera sa preskúmali dva sídliskové objekty datované do včasnej laténskej doby, ktorej nositeľmi boli Kelti. Objekty sú časovo zaradené do rozhrania stupňov HD a LTA /500 – 400 rokov pred n.l./. Z tohto obdobia poznáme z územia juhozápadného Slovenska pomerne málo pamiatok. Objekt 1/2000 obsahoval pomerne bohatú kultúrnu výplň – črepy keramiky, praslen, zlomky tkáčskych závaží, mazanicu a zvieracie kosti. Z objektu boli odobraté aj vzorky na makro-zvyškovú analýzu. Boli zistené zrná obilnín /jačmeň siaty, pšenica dvojzrnová, pravdepodobne aj pšenica jednozrnová, proso siate a pravdepodobne aj raž siata/. Z planorastúcich druhov boli zistené semená /mrlík biely, lipovec pochybný a bar mohár/. Analyzované uhlíky pochádzajú z duba.
V druhej polovici 5. storočia n.l. a možno aj skôr začínajú pod tlakom Húnov prenikať na územie Slovenska Slovania, postupne sa formujúci od rodovej rozdrobenosti ku kmeňovej organizácii. V okolí Rakovíc sa zistili najstaršie stopy slovanského osídlenia /7. – 8/. Stor./ napríklad v Borovciach, Dolnom Lopašove, Dubovanoch, Krakovanoch, Lančári, Piešťanoch – Kocuriciach, Trebaticiach a Veľkých Kostoľanoch. Kontinuita slovanského – slovenského osídlenia v tejto oblasti pretrvala aj po vpáde nemádksych – ugrofínskych kmeňov do oblasti stredného Dunaja začiatkom 10. storočia.
V chotári Rakovíc bolo zistené osídlenie z 9. – 11. storočia v polohe Predné, Za záhradou a v areáli poľnohospodárskeho družstva. Pre keramiku pochádzajúcu z tohto obdobia je charakteristické, že je formovaná na hrnčiarskom kruhu a je zdobená rytou obvodovou líniou a viacnásobnou vlnovkou.
V priebehu 12. – 13. storočia sa postupne formovala sídlisková plocha dnešného intravilánu Rakovíc. K obdobiu stredoveku /13. – 16. stor./ sa viažu črepy z hrncov, ktoré sa našli v intraviláne obce, priestore zaniknutej tehelne a polohy Predné. V intraviláne obce sa za neznámych okolností našla masívna železná sekera – bradatica s vybíjanou značkou. Je datovaná do 15. storočia.
Pri hĺbení odpadového kanála v areáli kaštieľa bola v roku 1958 nájdená ľudská kostra. Hrob bol bez sprievodných nálezov a je rámcovo datovaný do stredoveku – novoveku. Fragmenty lebky, stavcov a kostí, ktoré z hrobu zachránil archeológ J. Dulka sú uložené v Balneologickom múzeu v Piešťanoch.
Rozvinutú kultúru stolovania v dedinskom prostredí v 17. storočí dokladajú nálezy črepov z hrncov a mís so stopami zelenej a žltej glazúry. Mladšie nálezy z interiéru kaštieľa /džbánok, tanier, pokrievka, fragmenty článkov kachlovej pece a ď./ majú charakter etnografických zberov. Sú datované do 19. storočia.
So staršou históriou Rakovíc pravdepodobne súvisí aj osídlenie zistené v chotári susedných Boroviec v polohe Chríb /mladšia doba kamenná, 6. 9. a 12. – 13. stor./.
Na pohrebisku rozprestierajúcom sa v časti nazývanej Rakovická ulička bolo preskúmané kostrové pohrebisko z obdobia 8. – 11. storočia. V niektorých hroboch nebol nebožtík uložený priamo v hrobovej jame, ale vo výklenku vyhĺbenom do steny jamy. V hroboch boli uložené nádoby, šperky, zbrane, ostrohy, nástroje, mince, zvieracie kosti a vajcia. Počas archeologického výskumu pohrebiska sa preskúmali aj objekty z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a stredoveku.
Pohrebisko pravdepodobne súviselo so slovanským – slovenským osídlením v širšom okolí.

Dátum vloženia: 30. 10. 2017 16:33
Dátum poslednej aktualizácie: 31. 7. 2020 12:38

Obec

Facebook

Mapové portály

Mapový portálInterakívna mapa

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:2
DNES:495
TÝŽDEŇ:1500
CELKOM:1369626

Mobilná aplikácia

V-obraze

Sledujte informácie z nášho webu na svojich inteligentných telefónoch. Využívajte našu novú mobilnú aplikáciu - V OBRAZE.

Sociálne siete

Mobilné aplikácie V OBRAZE

Prináša prehľad aktualít z webu obce. Občania sú informovaní o novo vložených správach a upozorneniach, dozvedia sa včas o organizovaných akciách, môžu si pozrieť fotografie alebo dokumenty vyvesené
na úradnej tabuli.

  • Google Play
  • App Store